idea → development → success (short claim)
Volám sa Martin a som iOS developer. To znamená autor pre Apple platformy. Momentálne to je skôr teda iPhone a iPady. Úprimne sú to len iPhony. 😀
Vyvíjam pre projekt SensorSafe. To je vlastne aplikácia, ktorá zachraňuje malé ľudské životy (deti).
Vlastne to je aplikácia, ktorú si spáruješ so smart klipom. To je taká pracka/klipsna, ktorou nahradíš klasický “hlúpy” klip na popruhoch v sedačke. Appka potom vie posielať rodičom notifikácie, že je niečo zle, či je v aute príliš vysoká alebo nízka teplota alebo že sa to dieťa odoplo apod.
No a tento čip posiela signály, ktoré my potom transformujeme vo Swifte a ďalej ich vyhodnocujeme. Napríklad: “teraz sa dieťa odoplo” alebo “teraz si stratil signál, ale vieme, že naposledy to dieťa bolo v aute a bolo zapnuté. To znamená, že si ho asi nechal v aute”. A zmes týchto signálov vieme vyhodnotiť a ďalej posunúť na ľudskú úroveň a napríklad poslať treba notifikáciu.
Najväčšiu funkcionalitu nazývame child alone. Je to celkom jednoznačné – keď sa vzdiališ od auta a nechala si tam dieťa, príde ti notifikácia. Dôležite je aj to, že keď máš všetky notifikácie povypínané, tie kritické ako bacha, máš dieťa v aute, ti stále chodia.
To skôr až nejako v poslednom ročníku na vysokej škole. Ja som mal to šťastie, že som nejako nepotreboval pri škole pracovať. Na druhú stranu to je pre mňa aj keď sa na to spätne pozriem znevýhodnenie, pretože na VŠ som nerobil veľa praktických vecí, väčšina z toho čo tam robíš nedáva veľmi zmysel. Alebo aspoň mne nedávalo. Vždy to bolo skôr „hm prečo sa toto učím?“.
To už sme si so spolužiakom začali uvedomovať, že si musíme vybrať akoby ten smer, niečo praktické. A obom nám bolo sympatické, čo robil Apple. Hlavne to, že oni si vyrábali vlastný hardware a pre ten si aj priamo vyvíjali software. Zároveň ja som bol vždy človek, čo má rád pekné veci a to oni v Apple vedeli a stále vedia. Tak som si vravel okay, tak spojím takú tú moju umelecko-vizuálnu stránku a technickú a budem robiť iOS vývoj.
Môžem tak robiť niečo na pozadí, čo nevidí bežný užívateľ (napríklad to spracovanie na SensorSafe a prepojenie s Bluetooth) a zároveň sa starám i o tú časť, ktorú ľudia vidia. To znamená či je tá aplikácia prívetivá a tlačidlá sú tam, kde ich užívateľ čaká.
Ako iOS developer mám tú zodpovednosť, že poznám celú tú platformu a môžem korigovať design. Jedna vec je, že to vyzerá super, ale druhá vec je, že ten človek, čo má iPhone, tak už je jednoducho zvyknutý, že ten systém sa nejako rozpráva. A pokiaľ ten designer urobí niečo, čo ide proti tomu, tak ja sa to snažím upraviť.
To ma práve na tom baví, aj keď je to taká dvojsečná zbraň samozrejme.
Na SensorSafe sme dva a dva – dvaja Androiďáci a dvaja iOSáci. Plus Martin H. je projekťák/produkťák a Mia – testerka. Tým, že iOSák je so mnou Michal, ktorý je seniornejší, tak sa vždy smejem, že máme sithský kódex - Rule of two.
Michal je master a ja som apprentice a u androiďákov je Martin S. master a Vito apprentice. Takže keď prijmeme tretieho, budeme musieť asi zabiť jedného mastra, alebo také niečo. 😀 Proste namiesto 2. kola pohovorov si dáte súboj na život a na smrť, jednoducho normálny hiring process.
No dobre, tak možno nie taký extrém ako v Star Wars.
Ako slepý k zrnu. Sťahoval som sa do Prahy tak či tak, priateľku som mal v Prahe. Projekt, na ktorom som pracoval, prestal byť zaujímavý. Robil som predtým ReactNative, ale učil som sa vo Swifte a chcel som sa s tým poriadne naučiť. Stále mi sľubovali, že ma presunú na Swift, ale bolo to ako hádzať hrach o stenu. Tak som hľadal prácu v Prahe.
Netušil som nič o tejto IT scéne. Jediná firma, ktorú som poznal, bol Avast. Jednoducho som posielal životopisy, chcel som si vyskúšať startup. Ozval som sa headhunter agentúre a dostal som sa na pohovor do Cookielabu, kde som bol na prvom kole s Radkom a Martinom. Tí ma upútali tým, že Cookielab bol startup, zneli fajn. A hoci som nemal komerčnú skúsenosť so Swiftom, tak boli ochotní mi teoreticky ponúknuť tú pozíciu.
No a potom ma zaujalo pri pohovore, že sa ma spýtali, koľko je opravárov pián v NYC, čo ma úplne zaskočilo, pretože pohovory boli vždy také nudné.
Potom bolo to druhé kolo, ktoré malo byť technické a tretie kolo obed. No tak som z východného Slovenska trepal do Prahy. Tam som mal pohovor už priamo s Michalom, kde sme si dobre pokecali a potom sme šli na obed. Celé to bolo fajn a keď mi potom dali ponuku, tak som na to samozrejme kývol a bol som šťastný.
Až potom som zistil, ako veľmi je to vlastne super firma. To, že to je startup, tá štruktúra a kultúra, aká tu je spojená s tým, že každý človek má rozhodujúce slovo, že jednoducho na každom hlase záleží. To ma jednoducho hrozne baví – niečo budovať a zapájať sa do smerovania firmy.
S týmto mám problém aj pri nejakých 1:1. Ja som jednoducho spokojný človek. Ani sa nemôžem sťažovať na to, ako nás Stefi kŕmi sladkosťami, pretože teraz to zmenila na ovocie a zeleninu, dokonca nám túto priniesla aj hrachové struky.
Keď je niečo zlé, tak sa primárne snažím hľadať v seba. Jednoducho, keď ma niečo štve, tak sa najskôr pozriem, či nemám nejaký predsudok, alebo či som nezareagoval zle. A potom to idem prípadne riešiť narovno.
Keby som šiel technicky úplne do hĺbky, tak SwiftUI. Cítim však, že ako sa človek posúva vyššie v seniorite, sú potrebné aj soft skills. Snažím sa preberať viac zodpovednosti, nezostať na jednom mieste a stále sa vzdelávať. Pretože pokiaľ má človek za niečo zodpovednosť, pristupuje k tomu viac svedomito.
Dosť ma chytila aj literatúra faktu a motivačná literatúra. A tým nemyslím také to, kedy sa pozeráš ráno do zrkadla a hovoríš si ako si super. Myslím Atomic habits, potom čítam knihu od jedného bývalého SEALa, kde sa práve venuje tomu, že je dobré si priznať chybu, keď tam je, a až potom len pozerať, či za to môže niekto iný.
Vcelku ma zaujíma leadership. Keď to preženiem, tak každý potrebuje byť lídrom. Vo výsledku, keď máš rodinu a deti, tak tiež potrebuješ byť nejakým lídrom, tým nemyslím nejakým tvrdým otcom, ale tímleadrom, vzorom, a to mi príde fajn. Nemusíš viesť nadnárodnú firmu alebo miliónový startup, no táto vlastnosť je potrebná.
Jediná vec, ktorej sa totálne desím, je zostať na jednom mieste. Nemusíš sa nutne každý rok zlepšiť o 10 % v iOS vývoji, alebo v kuse ísť dopredu vo fyzickom tréningu, ale dôležité je sa zlepšovať kontinuálne a nezostať v nejakých starých dogmách, premýšľať o veciach. A posúvať sám seba prípadne ostatných.
